Mimoriadne vlastnosti vody

Knihy J. Foglára sú plné tajomných príbehov, ktoré zažili jeho skauti v táboroch, ktoré organizoval. Skauti mali možnosť zažiť dynamickú silu prírodných živlov. Okrem ohňa to bola určite aj voda, ktorá je našou kolískou, lebo bez nej niet života. Voda je aj obrazom hlbinných vrstiev ľudskej duše. Skauti vnímali silu, ale aj pokojný tok riek, ich tvorivú schopnosť vytvárať si koryto. Oheň je ničiaci živel, kým voda je živel pokojný, ktorý dáva možnosť zmeny. Spomeňme len biblický príbeh o potope. Pohľad na tok rieky napĺňal vnútro človeka pokojom. O mimoriadnych vlastnostiach vody, ktoré sú akoby „pristrihnuté“ na vznik života, píšu aj vedci.

Thales z Miléta, jeden zo siedmich starovekých mudrcov pokladal za ARCHE (počiatok, pôvod, prapríčinu, či podstatu všetkého) VODU. Tvrdil, že aj Zem spočíva na vode. Podľa jeho názoru všetko žije z vlhka aj zárodky sú vlhké. Voda nie je len prvotnou príčinou všetkého, ale dokonca aj filozofie, ktorá skúma hĺbku bytia. Vodná hladina bola prvým zrkadlom ľudskej tváre. Aj mýtickému Orfeovi, dávno pred Thalesom sa pripisuje učenie, že „voda je počiatkom všetkého“. Podľa Herakleita všetko plynie (PANTA REI) ako voda. Voda nie je ničivá ako oheň. Ponúka nádej a možnosť obnovy. Rozpráva o tom aj biblický príbeh o potope sveta. Prírodovedci a filozofi sú v rozpakoch pri stretnutí s pozoruhodnými vlastnosťami vody. Kladú si otázku: Skrýva sa za „vynálezom“ vody dajaká vyššia kozmická inteligencia, možno „Boh?“. Je prekvapujúce, že mnohé z mimoriadnych vlastností vody sú ako keby „pristrihnuté“ na mieru života a až tieto vlastnosti umožňujú, aby sa život zachoval a rozvíjal. Možno to nie je len náhoda, ale plán vytvorený vyššou inteligenciou. Táto vyššia inteligencia (Boh) je dnes pre mnohých vedcov „in“ vo fyzikálnych a chemických procesoch vesmíru. Voda je životodárna. Klíčenie semien môže nastať len vo vlhkom prostredí. Voda je našou kolískou. Všetci sme vyrástli v plodovej vode materinského lona. Aj v dospelosti sa často vraciame do tohto bezpečia. V mýtoch nachádzame nielen živú, ale aj mŕtvu vodu. Život je od vody neoddeliteľný. Život na suchu sa musí chrániť pred vyschnutím (Neubauer, Z. – Škrdlant, T.). Pred niekoľkými rokmi vystúpil japonský stúpenec alternatívnej medicíny Masaru Emoto, ktorý vode pripisoval mimoriadne, dokonca „mystické“ vlastnosti. Tvrdil, že voda je schopná myslieť a cítiť a že má vlastnosť, ktorá pripomína pamäť. Vo svojej knihe Liečivá sila vody zverejnil desiatky mikrosnímkov vzoriek zmrazenej vody. Pre tento účel bola použitá vždy voda rovnakého pôvodu, ktorá však bola pred zmrazením u jednotlivých vzoriek inak „ovplyvnená“ a to predovšetkým „mentálne“. Keď bol vzorke vody predložený lístok so slovom „Hitler“, pri zmrazení vznikli samé, chatrné konfúzne kryštáliky, keď ale bolo na lístku napísané meno japonskej bohyne slnka „Amaterasu Omikami“, vytvorili sa krásne kryštáliky, tvrdil Emoto a na dôkaz predložil zmienené fotografie vzoriek vody. Obrázky v jeho knihe majú tiež dokumentovať vplyv hudby na mrznúcu vodu. Klasici ako Bach spoôsobili vytvorenie nádherných geometrických útvarov, ale rock a pop vytvorili len chaotické útvary. Autor však upozornil, že keďže nedodržal prísne podmienky pre vedecký experiment, jeho pokusy nie sú verifikovateľné a preto ani vedecky dostatočne hodnoverné. Situácia sa zmenila neskôr, kedy nemecký prírodovedec Bernd H. Kröplin vystúpil s novými systematicky získanými poznatkami. Kröplin na základe získaných exaktne overených vedeckých poznatkov zdôrazňuje, že podstata jeho doterajšieho výskumu spočíva v tom, „že je možné duchovnými a emocionálnymi procesmi ovplyvniť materiálne usporiadanie kvapalín“. A vyzýva každého vedca, ktorý má záujem, aby sa o tom sám presvedčil vlastnými experimentami. „Som si istý, že tento výskum nám v budúcnosti prinesie možno dostatočne prekvapujúce výsledky, ktoré by mohli prispieť k podstatnej zmene, alebo aspoň k rozšíreniu fyzikálneho svetonázoru ako celku“, konštatuje Kröplin. Od konca 20. storočia prebieha najväčšia zmena paradigiem v prírodnej vede, ktorú svet doteraz ešte nezažil. Jedným tých, ktorí na to poukázali už na konci 30. rokov 19. storočia bol Wolfgang Pauli, ktorý vyzval fyzikov, aby sa nielen vzdali pozorovania uzavretých systémov, ale aby tiež prekonali kauzálne logické myslenie ako jediný spôsob získavania poznatkov. „Len logickým myslením“, konštatuje Pauli, „sa fyzika dostáva do slepej uličky“. Pravdivosť tohto tvrdenia dokazujú napríklad najnovšie experimenty Gűnthera Nimtza v Kolíne nad Rýnom. Tento vedec potvrdil starú čínsku múdrosť, podľa ktorej je všetko prepojené so všetkým. V doterajšom fyzikálnom obraze sveta našej západnej kultúry niečo nové možno objaviť len skúmaním uzavretých systémov. Hranice prírodných vied ako takých sa v súčasnosti výrazne rozširujú. Prírodné vedy sa pripravujú rozšíriť svoje obzory a novým spôsobom od základu sformulovať svoj svetový názor (F. R. Paturi).

Štefan Šrobár

---

Mgr. Ing. Štefan Šrobár, CSc. - se věnuje přednáškové a publikační činnosti v oblasti environmentalistiky, filozofie, etiky a teologie. Přednáší na vysokých školách a pro místní akční skupiny České křesťanské akademie v Brně, Olomouci a Praze. Je členem Slovenského filozofického zväzu.